Slovenský jazyk a literatúra

Školský rok 2022/2023

 

Zem hrá hudbu pre tých, ktorí počúvajú.

                                      (W.Shakespeare)

Slová anglického dramatika boli motivačným citátom pre nádejných literátov šiesteho ročníka. Začítajte sa do dielka, ktoré odkrýva farebnosť vnímania Zeme očami mladej poetky Nelky Balogovej.

 

Zemský tón

Keď tón zaznie a slnka lúč zhasne,

stane sa niečo čarovné.

Zem začne spievať!

Je to zázrak, je to zvláštne,

že nepočuť zemský tón, keď deň začne.

 Iste si hovoríte: „To vážne?!“

Zem spieva tak jemne a nežne,

že to nepočuje hocijaké ľudské ucho...

Môže to počuť len srdce.

Počuť flautu, počuť zvony,

počuť gitaru a jej vesmírne struny,

počuť aj slnečné bubny.

Každý deň sa nám Zem prihovára,

Chce, aby sme počuli jej silu,

na ktorú niet slová

iba počúvať chvíľu.

Jej hlas nástojí: zmeň seba, kým je čas!

Pre obnovenie prírody, nech zaznie každého hlas

a ona tu bude stále pre naše srdcia na nástroje hrať

ako naša Zemská mať.

A bude pieseň spievať, kým ju počuť budeme chcieť,

a každý každučký deň, na nej vyrastie kvet.

Už miliardy rokov nám spieva a hrá,

nepýta sa, či to ešte zmysel má..

Zem sa nikdy nevzdá, hrá svoje tóny veľké

a krásne vytvára básne.

Dnes však hrá ako nikdy predtým

Aby ju ľudstvo počúvalo.

Ľudia a navzájom proti sebe búria

a zabúdajú nato, že pri búrke vyjde i dúha.

Zem spieva a nádej s vetrom pre ľudí privieva.

Ľudia nepočujú,

majú toho veľa, za šťastným životom,

vyberú sa kam treba a dokážu urobiť aj to, čo sa nedá.

Preto chvíľku počúvaj a na chvíľu vypni hlavu

Naslúchaj tomuto kozmickému daru

Vnímaj hlas, ktorý vytvoril tvoj každý jeden vlas.

Zem spieva pieseň svoju smutnú

a dážď padá, padá až na zem ku dnu.

Nech dúha  vyjde cez celučkú Zem obíde!

Naďalej snime a vyhnime sa studenej zime

Počujme hlas, už ho v sebe neskryme!

Zem spieva a pýta sa, prečo je tam vo vnútri diera

prečo ju nezaplátame spolu

veď sme ľudia včelieho roju..

Povedzme: Áno, láske

Nie boju

A počúvame hlas Zemského tónu

Školský rok 2019/2020

Medzinárodný deň materinského jazyka 21.02.2020

Lásku k svojmu jazyku si môžeme uctiť práve 21. februára, ktorý je vyhlásený za Medzinárodný deň materinského jazyka. Cieľom tohto dňa bolo aj na našej škole pripomenúť si vývin a premeny nášho materinského jazyka ako aj jeho rozmanitosť.

Týždeň od 17.2. do 21. 2. sa niesol v znamení materinského jazyka. Na hodinách slovenského jazyka a literatúry sa žiaci druhého stupňa v 5., 6. a 8. ročníku oboznamovali s históriou a etapami vzniku nášho materinského jazyka. Pracovali na svojich projektoch, ktorými spolužiakom navzájom predstavili vznik a pôvod slovenského jazyka. Celé podujatie vyvrcholilo v piatok 21. februára na hodinách slovenčiny. Žiaci našej školy sa oboznámili s históriou vzniku materinského jazyka prostredníctvom rozhlasovej relácie – pripravili žiaci 6. a 8. ročníka v spolupráci s vyučujúcou slovenského jazyka - a následne pracovali vo svojich triedach s učiteľmi slovenského jazyka.

Aktivity v triedach jednotlivých ročníkov:

• rozhlasová relácia prostredníctvom školského rozhlasu;
• tvorba projektov a ich prezentácia na tému: materinský jazyk, svetový deň materinského jazyka, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, uzákonenie spisovnej slovenčiny;
• tvorivá práca – poézia;
• spev hymny, ľudových piesní a tvorba leporela;
• nárečia na Slovensku, práca s textom – Konštantín a Metod, cyrilika, hlaholika;
• práca s náučným textom v skupinách zameraná na rozvoj čitateľskej gramotnosti;
• práca s textami v bernolákovčine a štúrovčine s komentármi etnologičky;
• reportáže o vývine materinského jazyka.

Relácia v školskom rozhlase: Materinský jazyk

Reláciu otvorila pieseň Hej, sokoly a následne verše Miroslava Válka:

Nadovšetko miluj svoj rodný jazyk,

svoju reč.

Je zamat

a je meč.

Následne žiaci prostredníctvom školského rozhlasu spolužiakom vysvetlili pojmy rodný jazyk, národný jazyk, materinská reč.  Jav, ktorý možno porovnať so všetkými ostatnými javmi, ktoré definujú kultúru. Slovenský jazyk sa oslobodil od pút, ktoré bránili nášmu národu slobodne sa vyvíjať a aj napriek nežičlivosti doby razil si svoju cestu. Previedli nás dejinami našej reči od Veľkej Moravy – staroslovienčinou, cez najrozšírenejšie slovenské nárečie v 9. storočí -  stredoslovenským nárečím až po ústnu podobu slovenčiny v 10. storočí. Ozrejmili nám vývin jazyka v 14. a 15. storočí prienikom hovorenej slovenčiny do písomnej podoby až po rozmach písomnej slovenčiny v 16. storočí. 17. a 18. storočie už charakterizovalo používanie domáceho jazyka v podobe  predspisovnej slovenčiny, kde sa dali odlíšiť západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské nárečia.

18. a 19. storočie už mala všetko, čo je potrebné na jej uzákonenie. Predstavili Antona Bernoláka a jeho bernolákovčinu a Ľudovíta Štúra s udalosťami spojenými s uzákonením spisovnej slovenčiny.

V závere relácie zdôvodnili otázku: „Prečo relácia s týmto obsahom?“ a vysvetlili, prečo bol dnešný deň vyhlásený Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru  v novembri 1999 za  Medzinárodný deň materinského jazyka.  A pridali aj povzbudenie do každodenného života: „A tak hovorme, chváľme i ctime náš jazyk - slovenčinu a tým vzdávajme úctu predkom, ktorí svoju slobodu i život položili na oltár vlasti. A pre nás  - pre Slovákov.“

Práca v jednotlivých ročníkoch:

5. ročník:

Dňa 21.2. 2020 mali žiaci 5.B triedy nezvyčajnú hodinu SJL. Deň materinského jazyka - hodina materinského jazyka - začala spievaním hymny a ľudových piesní našich predkov. Žiaci spomínali na rôzne riekanky a veršovanky, ktoré ich naučili starí rodičia aj rodičia v ranom detstve. Porozprávali sme sa aj o rôznych nárečiach a slovách, ktoré používajú vo svojich rodinách. Niektoré slová boli pre iných spolužiakov neznáme.

Debatovali sme aj o odbornejších témach - A. Bernolák, L. Štúr, uzákonenie spisovnej slovenčiny - pričom žiaci odprezentovali svoje vedomosti z 1.stupňa. Listovali sme vo veľkom nástennom kalendári, ktorý bol venovaný Konštantínovi a Metodovi. Žiaci sa oboznámili s Proglasom, cyrilikou a hlaholikou.

Takto motivovaní žiaci začali skupinovú prácu - výrobu leporela o slovenskom jazyku. Pracovali v 2 - 3 členných skupinách, pripravovali jednotlivé stránky leporela. Pracovali s nadšením, navzájom si odovzdávali informácie.

 6. ročník:

Žiaci 6. A triedy spolu vytvorili množstvo projektov na tému uzákonenie slovenčiny, osoba Antona Bernoláka a Ľudovíta Štúra, medzinárodný deň materinského jazyka. Svoje projekty robili vo dvojiciach alebo trojiciach, našli sa však aj takí, ktorí chceli históriu nášho materinského jazyka spracovať samostatne. Všetky projekty si vzájomne prezentovali na hodine slovenského jazyka v piatok 21.2. pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka. Nie všetkých zaujala tvorba projektov, preto niektorí vytvorili vlastnú báseň o našom rodnom jazyku. Napríklad Matej, žiak tejto triedy napísal:

Materinský jazyk

 

Jazyk, ktorým hovoríme,

dnes už len tak nezmeníme.

Vyvíjal sa mnoho rokov,

aby uzrel svetlo svetov.

 

Nie je tomu až tak dávno,

keď  Slovensko ešte spalo.

V časoch Kollára či Bernoláka,

prichádzala však snaha dáka.

 

Pri snahe urobiť prácu poctivú,

vzali si na pomoc aj češtinu.

Nebolo to však to pravé,

nebránilo tak ku ďalšej snahe.

 

Pre náš jazyk prišli zlaté časy,

keď štúrovci zasadli si.

podarilo sa im tie správne slová zvoliť,

ba, dokonca, aj slovenčinu uzákoniť.

 

Dnes už nikto nad tým nerozmýšľa,

ako vlastne slovenčina vznikla.

Môžeme byť však na ňu hrdí,

nosiť ju tak ako srdce v hrudi.

Matej, 6. ročník

V 6. C sme začali diskusiou k inému citátu: „ Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá...“ P. O. Hviezdoslav

Čo vedia žiaci o histórii nášho národa – jazyka? V područí koho sme strávili dlhé roky ako národ? Poznajú žiaci báseň s podobnou tematikou? Poznajú žiaci aj mená spojené s bojom za náš národ – jazyk? (Prehľad dejín - stručne) Počas hodiny sme sa zamerali na premeny materinského jazyka v časovej chronológii.

Poznáte slová ako: človectvo, dobrodej, blanár, cirkeľ či blahozvuk? Žiaci písali svoje názory. (v závere hodiny vysvetlenie) Ako teda vyzerali prvé pokusy o spisovnú slovenčinu? Žiakom boli predstavené niektoré ukážky, ktoré sa pokúšali prečítať:

J. I. Bajza (1. slovenský román) René mládenca príhody a skúsenosti. Bernolákovčina: J. Fándly – Piľný domajší a poľný hospodár.

Štúrovčina: Ľ. Štúr – Náuka reči slovenskej. Následne sa žiaci oboznámili s prínosom M. Hatalu a M. M. Hodžu do histórie - reformátori štúrovskej slovenčiny, ktorí zaviedli takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu. K jednotlivým ukážkam zazneli aj komentáre etnologičky Kataríny Nádaskej. V závere hodiny sme si prezradili význam jednotlivých slov (blanár – kožušník, cirkeľ – kružidlo, blahozvuk – ľubozvučnosť, človectvo – ľudskosť, dobrodej – dobrodinec) a zhodli sa na tom, že približne od 2. polovice 19. storočia by slovenčine porozumel už aj súčasník, ktorý by ale nemohol používať slová ako smartfón, televízor, mobil...

8. ročník:

        Na hodine literatúry žiaci pracovali v troch diferencovaných skupinách. Mali pripravené pracovné listy na čítanie s porozumením, každá skupiny mala iný pracovný list.

• Ľudovít Štúr: Rozlúčenie – pracovný list zameraný na čítanie s porozumením poetického textu, báseň Rozlúčenie majú žiaci 8. ročníka v učebnici literatúry,
• Ľudovít Štúr – pracovný list priamo aj s prozaickým textom zameraný na čítanie s porozumením (text o Ľudovítovi Štúrovi),
• Konštantín a Metod – prozaický text o nich z učebnice literatúry pre 8. ročník Matúš Kukučka: Konštantín a Metod – pracovný list –  čítanie s porozumením.

        Žiaci pracovali samostatne v skupinách. Bolo vhodné pripraviť sa na túto prácu priebežne v priebehu týždňa, nakoľko žiaci potrebovali na prečítanie textu a vypracovanie pracovných listov určitý čas. V závere vyučovacej hodiny hovorca každej skupiny informoval ostatných žiakov o práci vo svojej skupine.

Jazyky sú najsilnejšie nástroje na zachovanie a rozvoj nášho hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Všetky kroky na podporu šírenia materinského jazyka slúžia nielen k podpore jazykovej rozmanitosti a viacjazyčnému vzdelaniu, ale aj k rozvoju plnšieho povedomia o jazykových a kultúrnych tradíciách po celom svete a inšpirujú solidaritu založenú na porozumení, tolerancii a dialógu.

 

Hodnotenie podujatia zúčastnenými žiakmi:

Na mojom projekte sa mi pracovalo dobre, pretože ma bavilo získavať informácie a učiť sa o histórii našej krásnej reči. Naučila som sa veľa nového. Medzinárodný deň materinského jazyka je podľa mňa skvelá príležitosť ako odkryť jedinečné tajomstvo každého národa – jazyk. Som veľmi rada, že sú na svete ľudia, ktorí si uvedomujú potrebu poznania vlastnej histórie, či už z dôvodu vzdelávania alebo len tak pre zábavu, a ktorí vymysleli túto skvelú akciu. Pri nej si aj dospelí môžu zaspomínať na vedomosti získané na základnej škole, či na zážitky z rozprávania starej mamy alebo si spolu so svojimi deťmi sadnúť k dobrej knihe o histórii slovenského jazyka a prečítať si o štúrovcoch, bernolákovcoch... My, školáci, môžeme potom takto získané vedomosti spracovať v projekte so snahou oboznámiť ďalších Slovákov o našej nádhernej a výnimočnej slovenčine. (Kristína, 6.ročník)

Dnešná hodina SJL bola neobyčajná. Neobyčajná bola preto, že sme sa venovali slovenčine inakšie, ako sme zvyknutí. Vytvárali sme leporelo. Najprv sme spievali a potom nám pani učiteľka rozprávala veľmi zaujímavé veci. Napríklad informácie o Ľ. Štúrovi a Cyrilovi a Metodovi. Potom sme začali vyrábať. Niektorí hneď vedeli ,ako budú pracovať, niektorí to vôbec nevedeli. Pani učiteľka takým dala pomôcky - knihu a kalendár. Zistili sme, čo robili Cyril a Metod a štúrovci. Táto hodina bola úžasná. Bola lepšia, ako keby sme sa učili. Bolo to super. Som rada, že sme to robili. Leporelo sme lepili po hodine. (Tereza, 5.ročník)

 

Táto hodina SJL bola výnimočná. Vyrábali sme leporelo o slovenskom jazyku. Bavili sme sa aj spevom a slovami z nárečia. Pani učiteľka nám hovorila, ako sa vyvíjalo naše písmo aj reč. Hovorili sme o významných ľuďoch, ktorí pre túto krajinu spravili veľa. Medzi nich patril napr. Štúr, Hurban, Hodža. Zaujali nás aj staroslovienčina, hlaholika a cyrilika. Niektorí žiaci skúšali týmto písmom aj písať - za pomoci kalendára, ktorý doniesla pani učiteľka. Leporelo sme robili po dvojiciach, niekto v trojici. Táto hodina sa mi veľmi páčila. Túto hodinu som si užila. (Tereza, 5.ročník)

 

Aktivity na Deň materinského jazyka sa mi veľmi páčili. Z prezentácií sme sa dozvedeli veľa nových a zaujímavých informácií. Najviac ma zaujal pracovný list, ktorý sme museli veľmi  pozorne čítať, aby sme ho vypracovali. bavilo nás to. Takéto aktivity by mohli byť aj častejšie. (Emma, 8. ročník)

 

21.2.2020 bol Deň materinského jazyka. Boli sme rozdelení do troch skupín a robili sme rôzne pracovné listy. Naša skupina robila s textom z učebnice, bol to zaujímavý text o Konštantínovi a Metodovi. Tento deň sa mi veľmi páčil a chcel by som si ho ešte zopakovať ( Nicoals, 8. ročník).

Tento deň bol veľmi zaujímavý. Pripomínali sme si náš rodný, materinský jazyk. Páči sa mi môj rodný jazyk – slovenčina. Som veľmi rada, že sme si takto spomínali na ľudí, ktorí „bojovali“ za našu rodnú reč. Text o Ľudovítovi Štúrovi bol pútavý. Niektoré úlohy však boli náročné (Simona, 8. ročník).

„Bolo to dobré a nechce sa mi veriť, že to, čo sme v tej reportáži pozerali boli podoby starej slovenčiny. Vyzeralo to ako mimozemský jazyk. Bolo to celkom zábavné pokúšať sa to čítať. Pamätám si Ľudovíta Štúra, a Antona Bernoláka.“ (Maroš, 6.ročník)

Odozvy interpretov relácie : Materinský jazyk - história

Alex, 6.ročník: Na relácii som robil technika. Bál som sa, či všetko pôjde podľa plánu a či nás bude dobre v rozhlase počuť. Relácia bola zaujímavá a veľa som sa z nej dozvedel. Naučil som sa o všelijakých osobnostiach a aj niečo nové o Slovensku. Podľa mňa by malo byť viac podobných relácií o Slovensku, aby sme spoznali históriu a svet okolo.

Jakub, 6.ročník: V relácii sa mi páčilo hlavne to, že som v nej účinkoval. Čítal som v nej citáty o materinskej reči. No hoci som tam bol po prvýkrát, nechýbalo mi nadšenie. Ja sám verím, že na túto chvíľu nikdy nezabudnem. Čítal som presne tak, ako i prikázala pani učiteľka. Mal som z toho dobrý pocit, na ktorý spomínam dodnes. Keď ma pani učiteľka zavolala do rozhlasu, bol som neopísateľne šťastný. Veľmi dúfam, že aj naďalej sa takéto relácie budú organizovať častejšie. Podľa mňa si každý človek zaslúži pochvalu, lebo ísť do rozhlasu je veľká odvaha. Ja hovorím, že v rozhlase pracujú samí dobrí a pracovití ľudia. Za všetko, čo ma táto relácia naučila chcem úprimne poďakovať našej pani učiteľke Čellárovej, ktorá reláciu zorganizovala. Ďakujem Vám veľmi pekne.

Teresa, 8.ročník: Počas relácie som bola mierne nervózna. Nesúviselo to s textom, bol to len strach, či sa všetko vydarí. Pri čítaní a počúvaní textu, ktorý čítali moji spolužiaci, som si uvedomovala, aké ťažké muselo byť presadiť si náš rodný jazyk. Aj cez všetky možné  snahy, sme však získali svoj vlastný jazyk a aj všetko, , čo sa toho týka. Ja osobne som recitovala báseň od Jána Levoslava Bella, v ktorej sa písalo, aký dar je to, že máme svoj rodný jazyk. Som rada, že som bola zapojená do tejto relácie, pretože mi to umožnilo viac spoznať môj rodný jazyk.

Ema, 8.ročník: Relácia ma naučila celkom dosť nového o našom jazyku, veľa informácií, o ktorých som ani nevedela. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé to čítať pre ostatných žiakov a učiteľov. Úprimne, po tej relácii ma napadlo to, že som sa nikdy predtým nezaujímala o to, ako a čím naši predkovia docielili to, čo máme – svoj jazyk. Pokladali životy a vynakladali úsilia pre nás. Dosť som sa  o to začala zaujímať, pretože tieto udalosti sú dosť pre mňa zaujímavé a celkom ma nadchli. Okrem toho to vzbudilo vo mne pocit hrdosti a šťastia voči našim predkom. Obdivujem ich odvahu a sebaobetovanie. A som tiež názoru, že rôzne udalosti, ktoré v minulosti otriasali našim národom, sa nemajú zakrývať a mlčať o nich, treba si ich pripomínať a hovoriť o nich, aby sme si pamätali, kto môže za to,  ako dobre si žijeme.

Nina, 8. ročník: Úprimne, nikdy som nevedela, že existuje deň materinského jazyka. Táto relácia mi povedala, že opak je pravdou. Musíme si ctiť náš jazyk, pretože sa ťažko vybojoval. Nebolo to však márne, lebo vďaka ľuďom ako Anton Bernolák alebo Ľudovít Štúr, môžeme mať svoj vlastný jazyk. Takže treba si to pripomínať v dni 21.2.

Hodnotenie podujatia vedením školy:

V našej škole sa prostredníctvom vzdelávacieho procesu napĺňajú ciele, ktoré sú vytýčené pre tento školský rok v Školskom vzdelávacom programe. Ide predovšetkým o posilňovanie silných stránok žiaka a rozvoj čitateľskej gramotnosti. Napriek tomu, že do tejto aktivity sa zapojili žiaci druhého stupňa, rozhlasovou reláciou sa nám podarilo tému materinského jazyka dostať do povedomia všetkých žiakov našej školy.

Aj touto aktivitou naši pedagógovia so svojimi žiakmi aktívne pracovali na realizácii tohto cieľa, pričom vyzdvihli vzťah k materinskému jazyku, uvedomenie si svojej príslušnosti k slovenskému národu a jeho histórii, ako aj kritické myslenie vo vzťahu ku komunikácii v bežnom živote. Vyučujúci slovenského jazyka a literatúry podporili talentovaných žiakov v tvorbe projektov, ich prezentácii pred spolužiakmi, tvorivú činnosť pri tvorbe literárnych ukážok. Projekt hodnotíme veľmi pozitívne, nakoľko sú výstupy z Medzinárodného  dňa materinského jazyka v našej škole prístupné všetkým žiakom aj formou prezentácie na chodbách školy.

                    

 

Ypsilon - slovina je hra - 12.12.2019

12. decmbra sa žiaci našej školy už druhýkrát zúčastnili hravého súťaženia v slovenskom jazyku s názvom Ypsilon - slovina je hra. 

Ypsilon – slovina je hra, je zábavná súťaž pre žiakov základných škôl, v predmete slovenský jazyk a literatúra. Jej hlavným poslaním je propagovať a popularizovať slovenský jazyk a literatúru ako vyučovací predmet, ale aj zábavnou formou motivovať žiakov k úspešnému riešeniu písomných testov a skúšok. Cieľom súťaže je zbaviť žiakov negatívnych pocitov, ktoré sa často spájajú s výučbou tohto predmetu a ukázať im, že slovina je hra.

Súťažné interaktívne testy rozvíjajú žiacku originalitu, tvorivosť a aktívne myslenie žiakov, podnecujú ich flexibilitu.

Vlani naša žiačka získala v rámci   svojej kategórie1.  miesto a získala mobilný telefón. Tento školský rok sa do súťaže zapojilo 34 žiakov  5. - 9. ročníka. Najlepší výsledok dosiahla Alexandra Rumanovská- 99% z 5.A triedy. Polovica žiakov dosiahla úroveň 80% a získala zlatú medailu v tejto súťaži.

 

Srdečne blahoželáme  a povzbudzujeme do ďalšieho kola.

     

Literárna čajovňa

       Mnohí žiaci sa v piatok popoludní  ponáhľajú domov. V našej školskej knižnici sme žiakom ponúkli možnosť tráviť čas po náročnom týždni v prítomnosti zaujímavých kníh, milých ľudí a hrejivom čaji.     V školskej LITERÁRNEJ ČAJOVNI sa pravidelne stretávajú priaznivci kníh, aby si spolu vybrali básne, poviedky či rozprávky a tieto si spolu prečítali.

       Vôňa starých a nových kníh, slová nahlas prečítané a povedané, teplý čaj ... toto všetko sa stalo symbolom našej čitárne a príjemne stráveného piatkového popoludnia.

       Teší nás, že knihy si nachádzajú stále nových a nových kamarátov. Príďte medzi nás a spoznajte zaujímavú atmosféru školskej knižnice! Srdečne sú vítaní všetci žiaci školy!

           

 

Školský rok 2017/2018

Beseda so spisovateľom

     Autori jedného učebného textu žiakom, ale i nám všetkým adresujú uvedené vety: „ Spoznávaním minulosti aj prítomnosti Slovenska získavame dostatok informácií. Zistíme, že môžeme byť právom hrdí na históriu, tradície, kultúru....“

    Túto skvelú myšlienku sme 30.mája spolu so žiakmi 6.C a 7.B  pretavili do reálneho činu. Zúčastnili sme sa besedy so vzácnym človekom, spisovateľom Ondrejom Sliackym, ktorý prijal pozvanie a prišiel do Verejnej  knižnice  Mikuláša Kováča na Jilemnického ulici v Banskej Bystrici.

 Pán profesor venoval Banskobystričanom a ich mestu Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia.

Mgr. Tatiana Čellárová

      

 

Školský rok 2016/2017

Čítame spolu

Čítam, čítaš, čítame.....

24. október – Medzinárodný deň školských knižníc sa v našej škole niesol v znamení spoločného čítania rozprávky vo všetkých triedach školy.

Touto aktivitou  rozvíjame u našich žiakov vzťah k čítaniu a získavame väčší počet priaznivcov literatúry. Rozvoj čitateľskej gramotnosti je dôležitý od útleho školského veku, preto žiaci ôsmeho a deviateho ročníka vstúpili do tried primárneho vzdelávania a čítali rozprávky svojim spolužiakom. Tým sa stali pre nich príkladom.

Celé podujatie sa nieslo v znamení príjemnej uvoľnenej atmosféry, keď starší spolužiaci na vlastnej koži skúsili, aké to je zaujať mladšie deti. Po prečítaní s nimi diskutovali o prečítanom texte, mladší žiaci reagovali  na pripravené úlohy starších žiakov. Ostatní žiaci nižšieho stredného vzdelávania vo svojich triedach čítali texty, o ktorých následne diskutovali. Hodina sa niesla v príjemnej atmosfére, k čomu pomohlo aj prostredie oddychovej zóny na druhom stupni našej školy.

        

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Besedy vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča

6. ročník

9. júna 2015 žiaci 6.A triedy navštívili Verejnú knižnicu Mikuláša Kováča v Lazovnej ulici. Lektorka im priblížila tvorbu Gabriely Futovej a Romana Brata pútavým spôsobom. Pri výberovom čítaní sa žiaci vzájomne striedali, rozoberali jednotlivé ukážky z prečítaných kníh a čerpali sily z literárnych prameňov. Témou celého podujatia boli príbehy zo života detí, ktoré sa aktuálne preberajú v 6. ročníku. Viacerí reflektovali n aoboch autorov, lebo ich diela sú im blízke, či už požičané z knižnice,  alebo ich sami vlastnia. 

                                                                                                                                                      PhDr. Beáta Slamová

 

      

 

5. a 7. ročník

6.3. , 20.3. a 23.3. 2015 sa žiaci 5. a 7. ročníkov zúčastnili besied v Knižnici Mikuláša Kováča na Lazovnej ulici.

Piataci si pripomenuli vedomosti o rozprávkach a Pavlovi Dobšinskom. Vyskúšali si svoju pamäť, ale aj tvorivé schopnosti pri rôznych vedomostných úlohách. Na záver si pozreli filmovú rozprávku O hlúpej žene.

Siedmaci spoznali bližšie tvorbu i osobnosť Mikuláša Kováča. Rozprávala im o ňom jeho dcéra jarmila Chrobáková. Rodinné príhody, ale aj čítanie z jeho tvorby žiakov veľmi zaujali. Obohatením pre nich bolo aj čítanie rukopisu pani chrobákovej z pripravovanej knihy s pracovným názvom Abecedár. Na besede sa prezentovali aj naše žiačky Sofia Imreová a Karolína Krnáčová (7.C), ktoré zarecitovali básne z tvorby Mikuláša Kováča.

                                                                                                             Mgr. Iveta Mihalíková

 

     

Lásky orlov tatranských

divadelné predstavenie

Dňa 6.2.2015 žiaci 7. a 8. ročníka navštívili divadelné predstavenie Lásky orlov tatranských, ktoré organizovalo Slovenské osvetové stredisko.

Autori zaujímavým spôsobom spracovali tému osobného života dvoch významných predstaviteľov slovenského romantizmu – Andreja Sládkoviča a Ľudovíta Štúra.

Vďaka tomu si žiaci nielen upevnili už nadobudnuté vedomosti, ale získali aj nový pohľad, predovšetkým na ľúbostný život týchto dvoch osobností.

Účasť mladých hercov – študentov len zvýšila atraktivitu celého divadla, ktoré bolo vítaným spestrením hodín literatúry, čo napokon potvrdili i zúčastnení žiaci.

 

 

 

Zapojenie  školy v súťažiach  v školskom roku 2014/2015 v rámci slovenského jazyka a literatúry

Tak ako každý rok sa naša škola zúčastňuje predmetových súťaží, aj tento rok sme sa zapojili s našimi žiakmi do týchto súťaží:

 

Detská rozprávková Žilina – cieľom súťaže je podporovať detskú tvorivosť pri písaní vlastnej tvorby, dať deťom priestor prezentovať svoju tvorbu na verejnosti a konfrontovať ju s názormi členov odbornej poroty. Do súťaže sa môžu zapojiť deti vo veku 8 – 13 rokov. Naša škola sa zapojila v kategórii II. – žiaci 10 - 13 rokov.

Termín odovzdania prác: 20.10. 2014

 

Vráťme knihy do škôl –  súťaž pre žiakov -  žiak si môže prečítať ľubovoľnú knihu podľa vlastného výberu a následne v krátkosti popíše, prečo si danú knihu vybral a čo mu jej prečítanie dalo (tento príspevok zároveň overuje, že žiak knihu naozaj čítal). Príspevok  prihlási  na stránku www.vratmeknihydoskol.sk a bude zaradený do žrebovania o hodnotné ceny. Cieľom súťaže je podporovať čítanie a pozitívny vzťah ku knihám, preto neposudzujeme literárnu kvalitu príspevkov. Výhercovia sú určení žrebovaním.
Termín:  september 2014 – 15.2.  2015
 

 

Šaliansky Maťko: - súťaž v prednese slovenskej povesti od ľubovoľného autora, súťaže sa môžu zúčastniť žiaci 2. – 7. ročníka.

Termín školského kola:  do 19.12. 2014

 

Európa v škole: -   Motto 62. ročníka projektu/súťaže EURÓPA V ŠKOLE v školskom roku 2014 – 2015 EURÓPA POMÁHA - POMÁHA EURÓPA?

Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci v týchto kategóriách:

 

 Veková kategória 1  - (6 - 9 rokov): Kto tu volá o pomoc ?

 

 Veková kategória 2 - (10 – 12 rokov): Vzdelanie je tu pre všetkých

 

 Veková kategória 3 - (13 - 15 rokov): Voda znamená život!

 

Súťaž má literárnu aj výtvarnú formu. Termín odovzdania prác: 20.1. 2015

 

Prednes poézie  a prózy – Hviezdoslavov Kubín: súťaž v umeleckom prednese poézie  a prózy v kategóriách:

 Súťaž jednotlivcov : umelecký prednes detí

I. kategória : deti 1. – 3. ročníka ZŠ

II. kategória : deti 4. – 6. ročníka ZŠ

III. kategória : deti 7. – 9. ročníka ZŠ

Termín školského kola: predbežne január 2015

 

Olympiáda SJL – súťaž pre žiakov 8. a 9. ročníka

Termín školského kola: december 2014

 

O účasti v  ďalších súťažiach budeme informovať priebežne na stránkach školy a predmetu slovenského jazyka a literatúry v časti súťaže.