Navigácia

O škole

Krôčik do histórie školy

         Vráťme sa v čase naspäť. Je ráno 16. septembra 1974. Uprostred sídliska Fončorda, v prachu šedivého vápenca a červenej hliny, vyrástla novučičká škola. V tento deň po prvý raz zahučala detskou vravou, jej žiaci po prvý raz prestúpili bránou, aby v nej začali užitočným a veľmi potrebným spôsobom tráviť roky svojho detstva. Dnes sú mnohí z nich už rodičia a pôvodne ich škola, je teraz školou pre ich ratolesti.  

         Kým do nej vstúpili prví žiaci, učitelia vlastnými rukami novostavbu vyriadili a zariadili priestory nábytkom, vyzdobili interiéry. Nebola to ľahká práca. Veď niektoré učiteľky, bývajúce v okolí, pri východe z bytovky do práce zostali naboso, lebo topánky zapadli v blate.

         V prvom školskom roku bolo otvorených 25 tried. Prvým riaditeľom sa stal Ctibor Haľama, zástupkyňou pre prvý stupeň Anna Vincencová, zástupcom pre druhý stupeň Ladislav Dobra. Počet žiakov rýchlo narastal. Škola naprojektovaná na 28 tried a 700 žiakov nestačila, praskala vo švíkoch. Vznikla zmennosť a žiaci striedavo chodili do školy dopoludnia a popoludní. V školskom roku 1980/81 dosiahla najväčší počet žiakov  -  48 tried!

          Po Ctiborovi Haľamovi sa stala riaditeľkou školy Edita Dlhopolčeková a od r. 1990  Ján Chmelík. Od školského roka 2014/2015 je riaditeľkou školy Šárka Kováčová.V tomto školskom roku má škola 34 tried a 759 žiakov. Je najväčšou v meste a patrí k najväčším v regióne.

          Za uplynulé roky sa v škole menili učitelia, školníci, zamestnanci. Všetci z nich sa svojou prácou snažili vštepovať žiakom čo najviac vedomostí, rozvíjali ich osobnosť, odovzdávali im vlastné skúsenosti. Budovali charakter a povesť školy, spolu so žiakmi šírili jej dobré meno. Tieto dôvody, ale i ľudský rozmer takých osobností, akými boli učitelia: Albertyová, Bohmerová, Bomchesová, Cibuľová, Čuhová, Čupková, Dudová, Fabíková, Hutková,Ivanová, Janeková, Kľučiarovská, Knocha, Macaláková, Masiarová, Miturová, Oravcová,Sárincová, Straková, Štillová, Michalko, Vasilko a ďalší  sa stali príčinou, pre ktorú i dnes patrí k najuznávanejším v meste, pre ktorú absolventi našej školy patria na stredných školách k tým, s ktorými je najväčšia spokojnosť. Veď v čase, keď ostatné školy v populačnej depresii majú problém otvoriť jednu - dve triedy prvého ročníka, naša otvorila už dvakrát po sebe po päť prváckych tried a v tomto školskom roku je ich tiež 5.

         Na dobrom mene a postavení školy nemajú zásluhu len učitelia a zamestnanci. Sú to aj rodičia, ktorí či už ako bývalí žiaci, alebo teraz ako členovia rady rodičov podporujú školu, jej učiteľov, pomáhajú sponzorsky riešiť finančnú i materiálnu nedostatočnosť. Ktorí sa najmä v projekte Krok za krokom, Veľkonočné tvorivé dielne alebo na besedách so žiakmi, aktívne zúčastňujú aj na vyučovacom procese. O vzťahu ku škole svedčí aj skutočnosť, že viacerí z bývalých rodičov využívajú jej telocvične na cvičenie už vyše tridsať rokov.

         A svoj podiel na mene školy majú aj samotní žiaci. Vzdelávacími výsledkami, úrovňou všeľudskej vychovanosti, snahou o empatiu, ktorou sa prezentujú v škole, doma i na verejnosti. Veď práve oni cez žiacky parlament žiadali primátora, aby pomohol vyriešiť problém s bývaním rodine spolužiakov, ktorí prišli o byt. Oni iniciovali finančnú zbierku vo výške niekoľkých desiatok tisíc korún pre spolužiaka, ktorý sa po tragickej smrti matky stal sirotou. Oni vyzbierali vyše 37 000,-Sk na pomoc žiakovi v Krompachoch, ktorý pri výbuchu plynu prišiel  o matku aj o strechu nad hlavou, či počas Vianočných trhov 2013 vyzbierali pre nadáciu Svetielko nádeje finančnú čiastku 1900€. V solidarite a pomoci pokračujú žiaci, zamestnanci a rodičia aj vsúčasnosti. V decembri 2015 sa počas benefičného koncertu a detských vianočných trhov podarilo vyzbierať finančnú čiastu 2350€, ktorú sme venovali Klubu priateľov DFN v Banskej Bystrici. Samozrejme, že na mene školy sa podieľajú tiež aj výbornými výsledkami v súťažiach pri reprezentácii školy.

         Interiér školy sa postupne menil. Vznikla nová cvičná kuchynka – hniezdo a krb rodinnej výchovy. V bufete si deti okrem kúpy desiaty ,chýbajúceho zošita, či ceruzy  môžu posedieť. Toto  miestečko oddychu využívajú študenti  chodiaci na pedagogickú prax, ale aj tí, ktorí sprevádzajú pacientov na zubné ošetrenie.

         Žiakov do tried už nevolá klasický zvonček, ale rôzne melódie.  Pribudli nové počítačové učebne, odborné učebne chémie, fyziky, biológie, dielní i posilňovňa so stacionárnymi bicyklami, posilňovačmi nôh, univerzálnymi kladkami, bežecký pás, fitlopty...Menia sa i metódy a formy vyučovacieho procesu. Väčšina tried je vybavená digitálnou technikou, do učební pribúdajú interaktívne tabule. Starú  žiacku či učiteľskú knižnicu ( tú si bývalí žiaci a učitelia pamätajú v priestoroch oproti zubnej ambulancii) vystriedali nové priestory na prízemí. V bývalých priestoroch volaných dnes „čitáreň“ sa uskutočňujú stretnutia rady školy, rady rodičov, ranné filtre detí zo školských klubov a iné aktivity.  Stále sa mení a dopĺňa  vybavenie školského športového areálu ( tartanový povrch využívaný na loptové hry a beh, posilňovacie zariadenia), ktorý slúži žiakom, škôlkarom, študentom stredných škôl, basketbalistom či obyvateľom sídliska. Pôvodný areál za školou určený na práce na pozemku zmenil svoj účel na oddychovú zónu s hojdačkami, pieskoviskom, lavičkami.

         Aj pôvodné šatňové skrinky sú už hudbou minulosti. Nahradili ich nové, farebné. Spolu s nami si žiaci aj rodičia   po dvoch mesiacoch starostí so zabudnutými prezuvkami ,knihami, úbormi, oblečením vydýchli, že uvedené starosti im nadobro pominuli.

         Škola čiastočne zlepšila aj svoj vonkajší vzhľad. Počas dvoch mesiacov letných prázdnin bol v škole živý pracovný ruch. Zručné ruky chlapov povymieňali okná, vonkajšie a vnútorné okenné parapety. Celá škola dýcha čistotou. Jej triedy, odborné  učebne, kabinety, chodby sa pýšia vymaľovanými stenami a farebnými soklami. Nový šat získali vďaka obetavosti rodičov a zamestnancov školy.

         Veríme, že aj ďalšia budúcnosť školy, žiakov a verejnosti bude spojená predovšetkým s príjemnými spomienkami.

          Že škola zostane i do budúcnosti nielen stánkom vzdelávania, priestorom príbehov prežitých dní žiakmi a ich učiteľmi, ale najmä miestom a časom plnohodnotne prežívaného detstva jej žiakov.

  

Prajeme všetkým, aby natrvalo mohli zostať pyšní na našu - svoju školu.