Čo berie a čo dáva dištančné vzdelávanie... úvaha
Radujte sa z malých vecí, lebo jedného dňa môžete zistiť, že šlo o veľké veci.
Myslím si, že dištančné vzdelávanie má viac nevýhod, ako výhod. Mne konkrétne veľmi chýba osobný kontakt s kamarátmi. Však komu nie? Niekedy sa cítim veľmi osamelá, lebo sa nemám s kým porozprávať. Musím povedať, že som veľmi vďačná za to, že som sa naučila, vážiť si aj menšie veci. Nikdy v živote som sa tak netešila ísť trebárs do obchodu alebo len na obyčajnú prechádzku. Nikdy som sa nezamyslela nad tým, aká je pre mňa dôležitá sloboda, až kým som o ňu neprišla. A to ma privádza k myšlienke, že ľudia si začnú vážiť veci, až keď o ne prídu. Po tých šiestich hodinách učenia strávených na internete, je to najnapínavejšia časť dňa. Som rada, že nutnosť toho byť doma, mi umožnila tráviť viac času s rodinou.
Myslím si, že online vyučovanie je určite náročné aj na psychiku. Predsa len sme doma už skoro pol roka. Niekedy sa naozaj cítim beznádejne. Niektoré rána sa mi ani nechce vstať z postele. Načo? Veľakrát si dávam sama sebe túto otázku. Už nemám žiadnu motiváciu. Nevidím dôvod byť spokojná, veď som zavretá doma medzi štyrmi stenami a väčšinu dňa strávim nad počítačom. Pre mňa je to veľmi náročné.
Dištančné vzdelávanie neprospieva asi nikomu z nás. Podľa mňa to žiakom, rodičom, ale aj učiteľom už pekne lezie na nervy. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, ktorým to vyhovuje kvôli tomu, že si môžu nazbierať dobré známky podvádzaním a odpisovaním. Ja v tom inú výhodu naozaj nevidím. Asi ste pochopili, že ja som s týmto vyučovaním nespokojná. Aj keď sa učitelia zo všetkých síl snažia vysvetliť danú látku čo najlepšie, nie je to ono. Určite mi to nenahradí výklad v škole.
Dúfam a stále mám ešte kúsok nádeje, že sa toto vyučovanie čoskoro skončí a mi sa zase uvidíme v škole.
[1] https://www3.teraz.sk/usercontent/photos/a/7/d/4-a7dade0d1f1d39172a8a611e14a5a001e3202f63.jpg
Podľa môjho názoru dištančné vzdelávanie nám, bohužiaľ, berie viac, ako dáva. Mne ako viac introvertnému človeku vyhovuje, že nemusím byť medzi žiakmi, učiteľmi alebo ľuďmi všeobecne. Svoju komfortnú zónu by som v okamihu vymenila za možnosť vyhnúť sa obavám pred online testami alebo beznádeji, keď nechápem učivo.
Nemyslím si, že mi prekáža práve samota a izolácia, ale skôr neistota v mojich vedomostiach. Online výučba mi neposkytuje rovnakú istotu, ako keď učivo preberám v škole. Dobrovoľne by som asi do školy nešla. Kto by išiel? Pohodlie svojej izby či bytu som si obľúbila natoľko, že mi čoraz menej chýba kontakt s ľuďmi. Síce sa nestretávam s kamarátmi, ale kompenzujem to kontaktom cez internet. Jeden z mnohých mínusov, ktoré som si za posledný rok takéhoto vyučovania všimla, je moja únava. Zistila som, že neustále pracovanie na počítači ma vyčerpáva natoľko, že ledva sa po vyučovaní dotiahnem späť do postele.
V závere spomeniem aj rodičov a pouvažujem , ako sa táto situácia dá šikovne využiť v náš prospech. Myslím si, že sa všetci zhodneme, že už aj oni sú unavení. Celá situácia je pre nich náročná a vyčerpávajúca. Musia nám kupovať potrebné veci, ako nové počítače či mikrofóny. Prejavujú nám svoju nespokojnosť nad trávením toľkého času za počítačom. Na koniec som si nechala pozitívnu stranu karantény. Máme možnosť si vylepšiť známky. Dokonca aj trojkár sa môže stať jednotkárom, ak na sebe zapracuje. Dištančné vyučovanie nám dáva priestor na zlepšenie sa v našich nedostatkoch. Ako sa vraví, aj malý záblesk pozitívnej energie môže naštartovať zmeny obrovských rozmerov.
[2] https://www.edcan.ca/wp-content/uploads/Osmond_banner.png
Hovorí sa, že človek je tvor spoločenský, že potrebuje fyzický kontakt. A práve toto mi zobralo dištančné vzdelávanie. Zobralo mi kontakt s inými ľuďmi, s kamarátmi. Zo školských lavíc som sa premiestnil do iného sveta. Do sveta, ktorý ma odlúčil od všetkého ostatného. Stále som iba zavretý vo svojom byte. A preto mám v hlave otázku. Čo vyrastie z našej generácie, keď strávime väčšinu času zavretí medzi štyrmi stenami?
Myslím si, že táto situácia na každého vplýva inak. Sú ľudia, ktorí sú spokojní, ale podľa môjho názoru prevláda nespokojnosť. A mňa, ako žiaka, najviac zasiahlo dištančné vyučovanie. Myslím si, že online škola neodovzdá dostatočné vzdelanie. Sekanie, nefunkčnosť, sú jedny z mnohých problémov, ktoré prináša online vyučovanie. Nie každý má rovnakú techniku, nie každý ma rovnakú vôľu. Väčšinu času strávime vo svete internetu. Učiť sa je takto náročné, tak pre žiakov , ako aj pre učiteľov. Avšak je možné zvyknúť si, ale iba dočasne. Podľa môjho názoru sa učitelia snažia čo najlepšie splniť svoju funkciu a zároveň rozumiem, že nie všetci sú zvyknutí na dnešný virtuálny svet.
V online výučbe sa čas strávený pri učení veľmi nezmenil. Je pravda, že mám trochu viacej voľna, ale nie je to až taký veľký rozdiel s klasickou výučbou. Aj keď čas pri učení je niekedy kratší, je oveľa vyčerpávajúcejší. Sedenie pri počítači je únavnejšie, ako sedenie v škole. Moji rodičia sú tak isto doma, ak potrebujem s niečím pomôcť , sú mi nablízku.
Všeobecne takéto vzdelávanie zvládam. Nie je to ideálne, ale situácia je taká aká je. Aj keď je doba zlá, nesmie sa do nej príliš upadnúť. Myslím si, že keď budeme správne tráviť voľný čas, tak nás samota nepremôže. Netreba stratiť nádej. Treba si nájsť svoje šťastie a venovať sa svojim hobby do tej miery, ako nám povolia protiepidemiologické opatrenia. A preto by som rád zakončil túto úvahu citátom: Použi svoj úsmev na zmenu tohto sveta, ale nedovoľ, aby tento svet zmenil tvoj úsmev...
Prejsť na nový štýl života, nie je vždy jednoduché. Žiť od ráno pri počítači, naučiť sa s ním dokonale pracovať, môže byť náročné. Ale nikdy nesmieme strácať nádej a nevzdávať sa, lebo všetko raz prejde.
Niekedy mám pocit, že sa každý deň opakuje, je to takmer rovnaký deň ako ten pred tým. Rodičia sú v práci a ja každý deň sama v jednej izbe. Samota ma stále prenasleduje a ja tomu neviem veľmi zabrániť. Tak čo s tým môžem urobiť? Som toho názoru, že dištančné vzdelávanie nám berie čas, kamarátov, vedomosti... Čas trávený celý deň pred počítačom, by sme mohli stráviť inak. Som presvedčená, že väčšina žiakov trávi čas aj po vyučovaní na internete, mobilnom telefóne, počítači, tablete, televízii... Myslíte si, že je to zdravé? Každý to má asi inak. Niektorým určite takéto vyučovanie vyhovuje, možno sa len nezaujímajú o učivo a sú spokojní. Naučia sa týmto spôsobom to isté čo v škole? A vyhovuje to aj učiteľom? Môj názor je, že niektorým naozaj dištančné vzdelávanie uberá vedomosti. Ale určite sú aj takí žiaci, ktorí svoj postoj k učenie vôbec nezmenili a pracujú na sebe. Lebo úspech je zmesou tvrdej práce a veľkých snov. Myslím, že aj ostatným žiakom chýba kontakt so spolužiakmi a kamarátmi, tak ako aj mne.
Verím, že všetci vidia nádej, že sa vrátime do školy, konečne sa všetci stretneme, porozprávame sa a vrátime sa do pôvodného života. Lebo nie všetkým tento spôsob dostatočne prospieva
