Vianočný zázrak
Bolo to dávno, v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala, žil raz jeden muž.
Ten muž sa volal Peter. Mal dobré srdce, ale bol chudobný. A keď chcel niekomu
pomôcť, ľudia ho len bezočivo odstrčili. V tej krajine boli totiž ľudia bez jedinej štipky
súcitu. Chudobným zobrali všetko, čo mali, lebo ich považovali za zlých.
Blížili sa Vianoce. Každý si užíval krásne predvianočné dni s priateľmi
a rodinou. Teda okrem Petra. Ten bol úplne sám. A bez domova. Býval pod jedným
kríkom v mestskom parku.
Dni ubiehali...
Ubiehali...
Vianoce sa blížili...
Blížili...
A blížili...
Až raz, keď sa Peter vracal domov a bol rád, že si zohnal aspoň surovú rybu,
sa za Petrovým kríkom ozvalo mňauknutie a do kríku vošla mačka. Ale nebola
obyčajná. Mala krásne pruhy na chrbte so sivým pozadím, ale čo je najdôležitejšie,
mala na čele žltý svietiaci trojuholník. Peter videl, že mačka je hladná, lenže hladný
bol aj on. Napriek tomu dal rybu bez najmenšieho váhania mačke a sadol si k nej.
Mačka rybu zjedla. Pozrela sa na Petra. Prišla k nemu, chytila medzi zuby jeho
košeľu, presnejšie, to čo z nej zostalo a snažila sa Petra niekam odtiahnuť. Potom ho
pustila a bežala preč. Peter sa rozbehol za ňou...
Až ho mačka priviedla do kostola. „Na tom niečo je!“ pomyslel si v duchu.
A mal pravdu. Veď nestáva sa každý deň, že nejaká mačka privedie bezdomovca do
jedinej budovy v meste, z ktorej ho nevyhodia. Tak sa tam pomodlil a išiel naspäť do
parku. Mačička za ním poslušne chodila. Keď Peter prišiel na miesto, kde mal byť
krík, nemohol uveriť vlastným očiam. Stál tam krásny dom. Vtom sa z mačky vynoril
anjel a povedal mu: „Hľa, Peter, toto je tvoja odmena za tvoje dobré skutky. Mačku si
nechaj. Bude Ťa sprevádzať na cestách.“ A zmizol.
Peter nikdy nebol šťastnejší. Zabýval sa v dome, a s mačkou, ktorá sa už
volala Gabika, tam žili šťastne, až kým nepomreli.
Matej Ch.