TENTO ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKÝ PROJEKT JE PODPOROVANÝ PROSTREDNÍCTVOM PROGRAMU ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE V RÁMCI ROZŠÍRENEJ EURÓPSKEJ ÚNIE.
Zapojené organizácie:
- Občianske združenie Zelená Fončorda v spolupráci so ZŠ Spojová, Banská Bystrica
- Občianske združenie Slatinka, Zvolen
- Základná škola Pieninská, B. Bystrica
- OZ Bee Tree, B. Bystrica
- Základná škola Jilemnického, Zvolen
Focusové skupiny, jún:
- spolu 12 focusových skupín
- 88 detí II. stupňa základných škôl
- 40 dospelých (pedagógovia, rodičia, starí rodičia)
Najčastejšie výroky z focusových skupín:
Eva (14): Veľa detí trávi čas na mobile a PC. Málo detí športuje. Väčšina detí trávi čas na PC a sú im podsúvané názory na internete. Deti vinia otca a mamu, že im nechcú kúpiť niečo, čo má nejaká celebrita. Deťom sú podsúvané cez internet rôzne informácie...
Šarlota(12): Dnes sa kradnú deti, niekedy sa toľko nekradli. Deti behali po ulici a mohli hocikde ísť, ale teraz sa to nedá.
Bruno (14): Je to posun doby. My, keď sme sa hrali s legom, tak pre nich je teraz tablet a PC to lego. Deti tomu venujú svoj čas, lebo ich formuje doba. Deti chodia do shopping centra, 20 detí s mobilmi sa bavia vo voľnej free-wifi zóne
o tom, komu ide rýchlejšie internet.
Roman (14): Deti sa nevedia správne vyjadrovať, sú spomalené.
Veronika (14): Deti si rozumejú cez FB a keď sa stretnú vonku, tak si nemajú čo povedať.
Eva (14): Deti si prestávajú rozumieť s rodinou, keď niečo píšeme, vieme to popísať, ale povedať nie. Do oči sa dajú veci povedať inak. Človek, keď povedal niečo vulgárne, tak aj druhý to vnímal vulgárne.
Ester (14): Porušuje sa školský poriadok, učitelia nie sú tvrdí, kedysi bola vyššia morálka v škole, niektorí učitelia sú veľmi benevolentní.
Eva (14): Je to komplex rodičov, dávajú deťom krúžky, ale nepýtajú sa ich, či ich to baví.
Eva (14): Musíme byť ticho, lebo sme hluční, starým ľuďom to vadí.
Zuzana (14): Keď niekde sedíme, ľudia nás berú ako partiu feťákov.
Maťo (13) : Sme za garážami, obviňujú nás, že sme feťaci, z ihrísk nás vyháňajú.
Patrik (13): Sme nerešpektovaní dôchodcami.
Adam (15): Rodičia si myslia, že doma je bezpečnejšie.
Adam (15): V Bystrici chýbajú parky na posedenia. „Európa“ (nákupné centrum) iba „cicia“ peniaze.
Maťo (13): Aj keď deti robia zle, rodičia sa ich viac zastávajú.
Denis (13): Nebudú sa vedieť postarať o seba, nevedia sa hýbať.
Patrik (13): Ťažšie si budú hľadať kamarátov, nevedia komunikovať. Sedia vedľa seba a dohovárajú sa cez mobil.
Marek (13): Všetko si nájdu cez google. Nevedia používať slovník. Budú sa spoliehať len na technológie.
Maťo (13): Rodičia by si mali stáť za slovom. A byť prísnejší.
Lucia (15) „Keď teraz tu máme tie obchodné centrá všade... tak vlastne, keď nemám peniaze, tak si môžem len sadnúť na lavičku a nič nerobiť ... s peniazmi môžem ísť napr. do kina, niečo zažiť.“
Katka (13) „Vtedy páry spolu vydržali dlho, aj do smrti.“
NÁZORY UČITEĽOV:
Učiteľka, I. stupeň: Je deficit dotyku, deti milujú dotyk, nie sú vypočuté, nemajú
komu povedať, čo si myslia, ten, kto by ich mal vypočuť nemá čas. Milujú, keď
sa môžu rozprávať. Deti nemajú zábrany, hovoria o všetkom. Rodičia si väčšinou
nenechávajú čas na deti, nevysvetľujú im, nerozprávajú sa s nimi, chýba
vysvetľovanie, dotyky, to, že nebývajú so starými rodičmi.
My sme vedeli riešiť problémy, dnešné deti si s tým nevedia rady.
Začína sa pestovať „kult dokonalosti“, dieťa sa nesmie pomýliť.
Deti majú vysoké nároky, ale chýbajú základné princípy ľudskosti.
Praktickejší pre život sú trojkári, štvorkári – vedia sa dohodnúť, spolupracovať,
vodcovia sú rozdelení do skupín, nevedia sa dohodnúť, deti sa na nich smejú,
bavia, ale ináč ich medzi seba neberú.
... lebo sa v rodinách nerozpráva, nespieva, nečíta, dieťa nemá priestor, nenaučí sa povedať, čo cíti, komunikovať, vyjadriť city, nie trestať, keď prídu domov s tým, čo sa stalo. Dieťa chce niečo povedať, možno aj škaredé, rodič ho
potrestá a dieťa si rozmyslí a rieši to spolu so spolužiakmi cez FB. Keď je dospelý, nezvládne stres.
Nevidia mamu plakať, lebo všetci chceme byť silní... Rodičia nechcú prijať, že ich dieťa nie je dokonalé. Učiteľ môže ťahať s rodinou, ale nikdy ju nenahradí.
Soňa (58) „tam je niekedy problém, tým, že tie deti sú ďalej, vďaka tým informáciám, tak tí rodičia strácajú nad nimi dohľad, nevedia ich chrániť ... napríklad, deti veľmi rady komunikujú cez Facebook a tí rodičia to nevedia ustriehnuť ... čiže dieťa je ďalej“
... deti sú zvyknuté, že stále ich niekto kontroluje a posúva a presúva, sú veľmi nesamostatné a mám pocit, že ešte stále si ... nie sú deti vedené k tomu, aby sa správali zodpovedne ... ja viem, že je to u nejakého 10 -12 ročného dieťaťa sa povie, že ako môže byť zodpovedné ... môže, lebo ja v tomto veku som mala na starosti mladšieho brata od 9 rokov
Emília (51) „Potom rodičia cez to materiálne uspokojujú deti, dávajú im takto lásku, chcú aby mali to, tamto ...
Analýza obsahov focusových skupín:
- väčšina detí trávi voľný čas organizovane – t.j. v krúžkoch minimálne dvakrát do týždňa, niekedy aj každý deň keď majú deti voľno, hrajú sa na počítači, mobile alebo idú von.
- 9-taci sú takmer všetci zaregistrovaní na facebooku
- viaceré staršie deti z II. stupňa skonštatovali, že sa učia nepotrebné / nepraktické veci, resp. nevedia, načo im dané učivo v živote bude
- väčšina starších detí môže byť vonku do tmy, musia rodičov informovať mobilom, kde sú niektoré staršie deti sa ešte večer v posteli hrajú na mobile (potom idú neskoro spať)
- väčšina detí tvrdí, že ich rodičia nemali prístup k technológiám, museli chodiť do knižnice, ak si chceli vyhľadať informácie a vonku sa cítili bezpečnejšie, nemali toľko krúžkov, učili sa menej vecí
- rovnako deti aj dospelí tvrdia, že detstvo v súčasnosti najviac ovplyvňujú digitálne technológie
- časté bolo konštatovanie, že rodičia nemajú čas na deti a na rozhovory s nimi
- neprimerane veľkú úlohu zohráva hmotné zabezpečenie – mať dobrý mobil, značkové oblečenie a pod., čím sa vytvárajú rozdiely medzi deťmi, u mnohých detí klesá sebavedomie, sebaúcta Identifikované javy:
1. jav: Deti trávia málo času s rodičmi / sociálna izolácia detí
2. jav: Učitelia nie sú dostatočnou autoritou
3. jav: Malé deti sa hrajú na mobile, majú neobmedzený prístup ku
digitálnym technológiám už od predškolského veku
4. jav: Tínedžeri – deti 13, 14, 15-ročné potrebujú priestory pre
stretávanie, trávenie voľného času a kultúru (koncerty a pod.)
5. jav: Mnohí rodičia sa domnievajú, že doma je bezpečnejšie ako vonku
6. jav: Deti aj učitelia vnímajú nedostatočnú vybavenosť škôl (knihy, encyklopédie, materiál, prvky na voľnočasové aktivity)
7. jav: účinky globálneho životného štýlu
8. jav: splývanie virtuálneho a reálneho sveta
Interpretácia potrieb:
Osobná komunikáciu, čas na deti zo strany rodičov, vyšší rešpekt voči učiteľom (sami deti si to určili), pravidlá používania digitálnych technológií (vnímať ich pozitíva aj negatíva/ t.j. kedy je to už nezdravé, nebezpečné...), vnímať rozdiely medzi reálnym a virtuálnym svetom, vytváranie možností pre spoločné trávenie času rodičov s deťmi, spolupráca rodičov a školy a šírenie tejto témy ako dôležitej
